DEJNY KNIŽNICE

 

Vzdelávací a čitací spolok Pokrok bol založený 16. januára 1921 roku.Spočiatku spolok bol vlastne čitáreň, v ktorej sa nahlas čítali knihy, noviny a časopisi  zadovážené  predovšetkým  z  Československa.

Okrem periodík v čitárni boli knihy v slovenskom a srbskom jazyku. Na knihách, ktoré sa zachovali môžeme vidieť červený a modrý odtlačok pečiatky priemeru 34mm, na ktorom čítame : Čítací a vzdelávací spolok Pokrok v Kovačici. Strany v knihách sú opečiatkované bez nejakého pravidla.

             Nevie sa presne koľko bolo kníh. Pravdepodobne sa viedla evidencia, ale inventúrna kniha, ak aj jestvovala nezachovala sa. Na titulnej strane kních, hore v ľavom rohu boli lepené vyklepané čísla. Ale pred titulnou stranou je červenou ceruzou napísané nejaké iné číslo a skratka „č“, čo znamená číslo. Podčiarknuté je modrou ceruzou. Tou istou farbou sú prečiarknuté iné čísla ( pravdepodobne inventúrne čísla knižníc, od ktorých tie knihy dostali), ale nie i čísla na knihách zalepené.

              Po roku 1963 sa znovu robila inventúra kních, takže knihy dostali aj tretie číslo, ktoré platí dodnes.

              Knihy sú prevažne v slovenčine, ale sú i knihy v srbčine ( hlavne vydania vydavateľstva Srpske književne zadruge). Najviac je zachovaných kních z literatúry, zemepisu, etnológie a náboženstva. Niektoré slovenské knihy sú vytlačené v polovici 19. storočia.

              Žiaľ, nemôžeme presne zistiť presné číslo členov čitárne, rozsah používanej literatúry a ani koľko vynášalo členské.

              Aj v susednej Padine sa z iniciatívy A.Erdeľana 24. mája roku 1923 založil Čítací spolok. Pre verejnosť bol však otvorený až 1. marca roku 1925 a to pod vedením tamojšieho farára Gustava Klobušického. Spolok vtedy mal 57 členov a 115 kníh. Od otvorenia a do roku 1926 si 29 členov 443 razy vypožičalo knihy. Podobne ako aj v Kovačici aj tento spolok mal viacero sekcií.

  Po druhej svetovej vojne  aj v v práci spolku pokrok prichádza k zmenám. Začiatkom päťdesiatych rokov zaniká Matica Slovenská a začiatkom roku 1958 bol založený Dom kultúry 3. októbra  v Kovačici, v rámci ktorého sa ocitli všetky sekcie Pokroku, vrátene čitárne. Vtedy vlastne vzniká Knižnica Domu kultúry 3. októbra.

Knižnica sa zaoberala svojou primárnou činnosťou, ale organizovala ajkultúrne podujatia. Knižnica však nemala nadostač odborníkov, ktorí by na adekvátnej profesinálnej úrovni zabezpečili dodržiavanie všetkých predpisov zahrnutých v zákone o knižničnej činnosti. Prakticky až do roku 1995, ked´ bola založená Obecná knižnica, v knižnici bol iba jeden zamestnanec – knihovník, ktorý okrem práci v knižnici mal aj iné povinnosti v rámci Domu kultúry. 

 

Zakladanie Obecnej knižnice Kovačica

 

 Knižnica Domu kultúry v Kovačici, rok po schválení Zákona o knižničnej činnosti z roku 1994, bola vyčlenená a transformovaná v samostatnú ustanovizeň pod názvom Obecná knižnica Kovačica. Do roku 2000 sa k Obecnej knižnici pripojili oddelenia v Crepaji, Debeľači, Padine a v Uzdine a po získaní materijálnych prostriedkov otvoria sa oddelenia aj v Samoši a Idvore, ako aj mobilný knižný fond v Putnikove.

 

         Dnes Obecná knižnica Kovačica má vo svojom fonde okolo 50 000 kních. Okolo 25 000 sa nachádza v ústrednej knižnici v Kovačici, z toho je asi polovica slovenských a polovica srbských kních. Ostatné knihy sa nachádzajú v oddeleniach  a sú to knihy vo všetkých štyroch úradne používaných jazykoch na území Kovačickej obce (srbský, slovenský, maďarský a rumunský jazyk).

 Posledné štyri roky sa zamestnanci knižnice snažia, aby celý knižný fond bol dôkladne upravený a spracovaný v súlade so súčasnými knihovníckymi predpismi. Knižnica v Kovačici je vybavená počítačmi, čo značne uľahčuje prácu zamestaných. Počítače majú aj v oddeleniach v Padine, Debeľači a v Crepaji. Zamestnanci samostatne urobili aplikáciu v programe Microsoft Access, ktorá im umožňuje inventúru,tvorenie a spracovanie inventúrneho zoznamu a kartotéky, vypožičiavanie kníh a iné. Koncom roku 2005 v elektronickej báze údajov bolo vyše 22 000 jednotiek. Aplikácia je pomerne jednoduchá, ľahko sa používa a umožňuje rýchle vyhľadávanie želaných titulov, ako aj možnosť konvertovania údajov z elektronickej bázy do zodpovedajúceho štandardného knihovníckeho softvéru, ktorý bude v súlade s jednotným knihovníckym informačným systémom na úrovni celej republiky.                
           Krajanská zbierka Obecnej knižnice Kovačica je svedectvom ako sa zachováva kultúra slovenského, srbského, mad’arského a rumunského etnika, žijúcich na území Kovačickej obce. Knižnica sa snaží, aby publikácie, ktoré nemá vo svojom fonde mala aspoň v elektronickej podobe a aby viedla evidenciu o existujúcich publikáciách a inštitúciách, respektíve jednotlivcoch, ktorí tie publikácie majú.       

           Aj napriek tomu, že platný Zákon o knižničnej činnosti z roku 1994 nehovorí o existencii krajanských zbierok, založením Obecnej knižnice Kovačica roku 1995 je táto zbierka oddelená od ostatného fondu a so spracúvaním monografických jednotiek sa začalo roku 2002. V tejto zbierke sa nachádza okolo 600 bibliografických jednotiek.

           Obecná knižnica Kovačica robí aj bibliografiu krajanskej zbierky.

Okrem spomenutého knižnica organizuje aj kultúrne podujatia, literárne večierky, recitály, promócie kníh a iné. Vrámci knižnice pracuje aj recitačná a literárna sekcia, ktorá vydáva aj časopis Klasy